Všetko pre naše psíky

ŠPRINGERŠPANIEL je väčší brat kokeršpaniela. Obaja pochádzajú z rovnakých predkov. Keï sa španiele zaèali rozlišova� pod¾a hmotnosti, predstavoval špringeršpaniel �ažší typ nad 25 libier. Z jeho názvu je zrejmé, že zver vyháòa, vyráža. Má rovnaké po¾ovné sklony ako kokeršpaniel. Je však vyšší, robustnejší, od èoho závisí aj jeho po¾ovné použitie. Na rozdiel od kokeršpaniela už ¾ahko unesie aj silného zajaca alebo líšku. Napriek svojej všestrannej po¾ovnej upotrebite¾nosti nie je u nás tak rozšírený ako kokeršpaniel. Až v posledných rokoch vzrastá o neho záujem najmä medzi lesnými zamestnancami a v podmienkach, kde nie je potrebné zver vystavova�. Špringeršpaniela možno rozozna� od kokeršpaniela jednak pod¾a výšky, vyššie nesených a kratších ušníc a pod¾a toho, že nikdy nie je jednofarebný.
Štandard.
Charakteristika. Anglický špringeršpaniel je najstarší zo všetkých anglických po¾ovných psov a plemien. Z neho vyš¾achtili všetky druhy anglických športových Španielov pre prácu na suchu, okrem Clumber-Spaniela. Pôvodne sa používal na sliedenie a nadháòanie zveri do sietí, pri love so sokolmi a love durením. Dnes sa používa iba pri love s puškou ako sliediè, doh¾adávaè a prinášaè. Ide teda o staré a èistokrvné plemeno., ktoré by sa malo v tejto forme udržiava� aj naïalej. Pre Špringeršpaniela sú charakteristické jeho pohyby. Rozmach hrudníkových konèatín vychádza z ramien priamo dopredu, takže labky sa dostávajú ¼ahkým a plynulým pohybom dos� ïaleko. Pes "nevesluje" ani nebeží trhane ako foxteriér. Panvové konèatiny zaberajú dos� hlboko pod telom súbežne s líniou hrudníkových konèatín. Jeho krok pri pomalom pohybe je charakteristický pre toto plemeno. Celkový výzor. Dnešný špringeršpaniel má výzor súmerného, kompaktného, silného, sebavedomého, živého a výkonného psa, stavaného pre vytrvalos� a výkonnos�. Zo všetkých Španielov, ktoré pracujú v teréne, je najvyšší a má pomerne naj¾ahšiu stavbu tela. Výška a hmotnos�. Pes má dosahova� výšku asi 51 cm a hmotnos�' 22,5 kg. Hlava a lebka. Lebka má byt prostredne dlhá, pomerne široká a mierne zaoblená. Medzi papu¾ou a èelom je sklon èela medzi oèami rozdelený pozdåžnym vrubom, ktorý smeruje cez èelo k, tylovému hrbo¾u, prièom sa postupne stráca. Tylový hrbo¾ nemá by� konèitý alebo príliš zrete¾ný. Líca majú byt' ploché, nie zaoblené alebo plné. Dåžka papule má by� v primeranom pomere k dåžke lebky. Je pomerne široká a hlboká, ale nie hrubá, pod oèami dobre modelovaná, štvorcová. Pysky však nesmú by� nadmerne vyvinuté, aby pes nemal �ažkosti pri prinášaní zveri. Nozdry sú riadne vyvinuté, sánka je silná, chrup pravidelný, bez predhryzu alebo podhryzu. Oèi. Nemajú by� gu¾até ani príliš malé, ale strednej ve¾kosti. Nevystupujú ani nie sú vpadnuté, ale riadne zasadené bez vidite¾nej tretej mihalnice. Majú bystrý a priate¾ský výraz. Myšie, nevýrazné, ako aj svetlé oko je chybou. Oèi majú byt tmavo orechovohnedej farby: Ušnice. Zvesené, tesne priliehajúce k hlave, dostatoène dlhé a široké, ale nie príliš. Ušnice majú by� nasadené vo výške oèí. Krk. Silný a svalnatý, dostatoène dlhý, dobre zasadený v ramenách, primerane vyklenutý, bez kožných záhybov. Smerom k hlave sa zužuje. Takto utváraný krk podporuje väèšiu výkonnos� a rýchlos� psa. Ovèí krk je chybou. Trup. Silný a úmerne dlhý, nie však príliš dlhý alebo príliš krátky. Hrudník je hlboký a dobre vyvinutý, s dostatoèným priestorom pre p¾úca a srdce. Rebrá sú pružné a vyklenuté, bedrá silné, svalnaté, mierne vyklenuté a dobre viazané, stehná široké, svalnaté a riadne vyvinuté. Hrudníkové konèatiny. Rovné a porastené dlhou srstou vytvárajúcou zástavice. Lakte sú nasadené blízko trupu. Majú byt primerane vyvinuté, lebo nesú hmotnos� tela. Záprstia sú silné a pružné. Panvové konèatiny. Od bokov k pätovým kåbom musia byt dostatoène dlhé. Kolenné a pätové kåby musia by� mierne zauhlené, ale ani vboèené ani vyboèené. Hrubé pätové kåby sú chybou. Labky. Zotrené, kompaktné, dobre zagu¾atené, so silnými vankúšikmi na prstoch. Chvost. Nízko nasadený, dostatoène dorastený srs�ou a živý; nikdy nemá by�' nesený nad úrovòou chrbta. Osrstenie. Priliehajúca, rovná srs�, ktorá odoláva nepriaznivému poèasiu, ale nesmie by� hrubá. Zafarbenie. Akéko¾vek uznané zafarbenie Španielov je prípustné. Uprednostòuje sa však hnedo-biela alebo èierno-biela farba, prípadne jedna z nich s trieslovými odznakmi. Chyby. Hrubá a �ažká hlava, klenutá lebka, vystúpené lícne kosti, príliš zrete¾ný sklon èela. Svetlé zafarbenie oèí, sklesnuté mihalnice. Strmé lopatky, príliš hrubý krk s vo¾nou kožou. Plytký hrudník, preliaèený chrbát a prestavaný zadok. Slabá kostra, krivé konèatiny, zajaèia labka.